V minulosti som sa vôbec nepovažovala za tvorivú osobu. Žila som si tak ako prišlo. Hneď po prebudení zhon. Stres z toho, že som nestíhala ani svoje ranné rituály v kúpeľni. V práci to bola skôr rutinná kancelárska činnosť, s menšími obmenami raz za čas. A tých pár hodín po práci, ktoré mi ostávali ešte pred spánkom a ďalším dňom, kedy sa spustil už opísaný kolobeh znovu, som takpovediac žila. Či prežívala. Ťažko povedať. Avšak toto všetko bola moja tvorivá činnosť. Činnosť, ktorú som brala ako samozrejmosť, že veď to je život. Každého to raz čaká po škole a už na veľa rokov. Činnosť, ktorú som hodnotila rôzne, ale určite nie ako tvorivú. Za tvorivých som považovala ľudí vytvárajúcich niečo užitočne či pekné, napríklad umelcov. Ale nie seba. Až časom, keď mi jeden múdry človek na hodinách chi-kungu povedal, že tvoríme každým naším nádychom, som to pochopila. Či súhlasíte alebo nie, ja sa s týmto výrokom úplne stotožňujem a dôkazy mi prichádzajú každý deň niekoľko rokov.
Od prvého nádychu, od narodenia sa rodíme ako tvorcovia. Tvorcovia svojho života. Tvoríme si svoju realitu, s každým ďalším nádychom. Určite vám napadne otázka, že ako si také malé dieťa už len môže tvoriť niečo, keď ešte nevie nič a je závislé od iných. Avšak aj také malé dieťa sa hýbe, dýcha, žije, a tak tvorí. Síce tvorí krôčik po krôčiku, ale je to tam. Vytvára základy, na ktorých následne celý život stavia. A postupne ako dospievame, tak sa rozhodujeme aj o tom, či sa ešte o chvíľu nadýchneme alebo nie. Kde, s kým a pri akej činnosti dýchame a trávime tak svoj vzácny čas. Určite mi dáte za pravdu, že každého čas je vzácny. A stáva sa pre nás omnoho vzácnejším, keď pochopíme, že naozaj sme my tvorcovia a nikto iný ten náš život netvorí za nás. Všetko je o našej voľbe. Veď aj to sme ešte ako deti kdesi počuli, že máme slobodnú vôľu. A je to tak. My sa rozhodujeme aký tvorivý proces každým nádychom započneme. Napríklad taký ako ja v minulosti, v zhone, v strese a v nespokojnosti, alebo s úsmevom, s vďačnosťou a láskou. A aby sme to mali o niečo obohacujúcejšie, tak je dôležité vedieť, že už našimi myšlienkami tvoríme. Niekedy sme pravda až prekvapení, čo všetko takto dokážeme vytvoriť. A veľa krát nie sme s výsledkom až takí spokojní. Ako sa občas zvykne vtipne hovoriť, za všetkým hľadaj ženu. Tu úplne sedí prirovnanie, že za všetkým hľadaj svoje podvedomie. A hlavne za výsledkami, ktoré nám úsmev na tvári nevyčaria. Avšak aj toto poznanie je veľmi oslobodzujúce. Pretože vyhovárať sa na niekoho iného, za to, aký život sme si vytvorili, už v dnešnom svete postupne prestáva byť na mieste. A vedieť, kde ten “pes je zakopaný”, je prvý krok k úspechu.
Ďakujem za svoju tvorivú silu.
in..
Najnovšie komentáre