Žiadne stretnutie nie je náhodné. Určite ste už túto frázu počuli a ja sa s ňou na základe mojich skúseností plne stotožňujem. Keďže všetko okolo nás funguje ako zrkadlo, aj ľudia a situácie v našom živote nám niečo ukazujú, zrkadlia. A tomu ja hovorím, že majú pre nás odkazy. Je úplne jedno či nám vstúpia do života na pár sekúnd, či na celý život. Každý jeden odkaz má svoju dôležitosť. A pokiaľ máme záujem sa v živote posúvať vpred, zisťovať a chápať prečo sa nám deje to alebo ono, odporúčam si tieto odkazy “čítať”. Napríklad cestou komunikácie s podvedomím, ako to robím ja 😉
Čo sa týka tých odkazov, majú rôzny charakter. Buď sú príjemné, milé, krásne alebo pochmúrne, zraňujúce či trpké. A zaslúžia si našu pozornosť, či už sú také alebo onaké. Čo tým chcem povedať. Príde niekto a pochváli nás za to, že sme niečo dobre urobili. Samozrejme, že väčšina ľudí je v súlade s tým počúvať pochvaly. Prečo aj nie, vyvolávajú v nás pozitívne emócie, vo väčšine prípadoch. To sú tie krásne chvíle života, kedy si povieme, že oplatí sa žiť, poznáte to 😀 Všetko je krásne, máme skvelý deň. Avšak čo keď príde spŕška, ktorá nás doslova “posadí do kúta”. Uvediem to na vlastnom príklade. Tie vlastné sa vždy opisujú najlepšie, pretože je to vlastná skúsenosť, ktorá hovorí za všetko bez hypotéz. Mala som v minulosti žiarlivého priateľa, prehnane žiarlivého. Samozrejme, že som tým vnútorne trpela. No až časom po ukončení vzťahu som zistila, čo mi tým, tou žiarlivosťou, chcel povedať. Ukazoval mi moju žiarlivosť. To bol taký priamy odkaz, ako to ja nazývam “prvoplánový”. Avšak keď som šla hlbšie za oponu, bola tam moja tendencia vlastniť, aj človeka, bola tam moja nízka sebahodnota, či strach byť sama. Nemusela by som si tento odkaz “prečítať”, ale mohla som toho muža považovať za blázna či chorého človeka, ktorého sa treba strániť. A ďalej by som si žila v domnienke, že on je ten zlý. Avšak do života by mi prichádzali ďalší a ďalší takýto žiarlivci až pokým by som to nepochopila. Určite to poznáte, keď sa nám stále niečo dookola opakuje. Býva to ako začarovaný kruh, z ktorého máme pocit, že sa nedá vystúpiť. Ale dobrá správa je, že dá sa to, len treba byť bdelý, všímať si a “čítať” odkazy.
Ísť do hĺbky, “za oponu” občas nie je príjemné, ale môžem vám potvrdiť, stojí to za to. Stojí za to poznávať seba, iných a všetko okolo nás. Až vtedy začneme život brať ako hru a tešiť sa z nej.. 😉
in..
Najnovšie komentáre